V období nášho najintenzívnejšieho rozkvetu, väčšinou sa neunúvame vkladať si ohradenia pred jazyk a schválne predávať prílišnú pokoru nadriadeným. Jedna z menších prehier, o ktorú sme sa ako ľudstvo pričinili vo fungovaní stanoveného systému. Vedzme však, že systém by nemal tvarovať barikádu pre schopne a kvalitne zmýšľajúci ľud. V opačnom ponímaní by sme sa museli spriahnuť s názorovou predurčenosťou, že demokracia z nás, dospievajúcich zázrakov planéty, vychováva odporne sa správajúce bytosti, ktoré pohŕdajú všetkým, čo na nich prostredníctvom tej neobmedzenosti dopadá.
Avšak tejto teórii sa posnažme vyhnúť. Uvedomme si, že každá jedna zmena v systéme má predispozície pre zlepšenie kvalitatívnej úrovne našich životov. Druhou vecou je však to, o čo sa pokúšame my sami. Do akej štruktúry celý systém naším správaním formujeme, k čomu vzhliadame a čomu sa klaniame. Demokracia mala istý predpoklad na to, aby sa svet stal pohodovým strediskom našich záľub, nášho smerovania a plnenia si životných cieľov. My sme sa však pokúsili o zradikalizovanie všetkého, čo nám bolo po chladných rokoch totality opäť pripustené. Zámerne sa pokúšame o rozbitie hodnôt. Zámerne degradujeme tých, ktorí nám túžia pomôcť k stálemu sa zlepšovaniu. Vzdelávanie sa tak stáva nevysvetliteľnou zvláštnosťou zasadenou v rajských záhradách, o ktoré sa na počiatku ľud ukážkovo staral.
Trendom dnešnej doby je znevažovanie autorít: možno nazývať tento čin oprávneným gestom?
Áno, máme všetko. Máme viac, ako by sa nám mohlo javiť efektívne. Práve v tom sa zobrazuje decentná problematika aktuálnych dní. Smerujúc pohľadom do výchovno vzdelávacích inštitúcií, nejeden z nás by sa mohol nazdávať, že cieľavedomý študent k životu prestáva potrebovať výklad zjavne menej intelektuálneho profesora. K dispozícii totiž nemáme len kvantum informácií pochádzajúcich z mediálnej divočiny, ale aj talentované zariadenia, ktoré nám behom niekoľkých kliknutí zdostupnia hľadané. Javí sa nám zdĺhavé počúvať elitné hlasy, keď sa možno nanajvýš efektívne presmerovať k osobnej požiadavke…
Možno je problémom práve prílišná snaha o rozsiahly záber, nie preplávanie k hĺbkam.
Pravdou je, že v skutočnosti nám decentne unikla pointa celého vzdelávania sa. Úlohu profesora sme nechcene povýšili do rozmerov, ktorá mu na počiatku nebola pridelená a ktorá sa mu vlastnou stať nikdy nemôže:tou úlohou je vedieť všetko. Zámer kvalitného pedagóga totiž nespočíva v ovládaní masy poznatkov, ktorá obieha každou sekundou piliere zeme. Jeho zámerom je prinavrátiť stratenú lásku k poznaniu a k spôsobu komunikácie. Vybudovať u študenta túžbu po objave, neutíchajúcu zvedavosť, ktorá nemá hraníc. Byť stelesnením obdivu nie pre kvantá vedomostí, ktorými disponuje, ale pre spôsob, akým vedomosti podáva. Len tak možno totiž u mladistvého prebudiť nespútanú a večnú túžbu po hľadaní pravdy, poznania a zrodu stále sa meniacej emócie pri počúvaní a porozumení, rozprávaní, a tým pri zdolaní nezdolateľného.